EnglishSlovak

Herpesvírusová choroba u psov

V súčasnej dobe je chov psov omnoho intenzívnejší ako v minulosti. Pes prestal plniť úlohu strážcu hospodárskeho dvora uviazaného na reťazi a živiaceho sa zvyškami zo stola jeho pánov. Dnes je priateľom, kolegom alebo členom rodiny, ktorému je dopriata všetka potrebná starostlivosť. So zvyšovaním koncentrácie psov sa zvyšuje aj riziko infekčných ochorení, väčšine ktorých úspešne predchádzame vakcináciou. Ale existuje vírusové ochorenie, ktoré nie je zahrnuté v bežných vakcinačných schémach, navonok sa u dospelých jedincov nijako zvláštne neprejavuje a na šteňatá pôsobí priam apokalypticky.

Je to celosvetovo rozšírená herpesvírusová choroba psov, ktorá zapríčiňuje veľké straty v chovoch spôsobené potratmi gravidných súk a hynutím novonarodených šteniat. Štúdie v západnej Európe dokázali 30 - 40% pozitívnych jedincov v populácii ale premorenosť niektorých chovov bola aj 100%.Choroba je druhovo špecifická a postihuje len psovité šelmy, preto je obava z prenosu na človeka a následného potratu tehotnej ženy neopodstatnená. Vo vonkajšom prostredí je vírus málo odolný, inaktivujú ho dezinfekčné prostriedky bežne používané v domácnostiach.

Klinický priebeh choroby sa líši v závislosti od veku a stavu imunitného systému. U dospelých jedincov spôsobuje mierne infekcie horných dýchacích ciest, poruchy reprodukcie, prípadne pretrváva v latentnom (utajenom) stave.

Vírus je vylučovaný sekrétmi z vagíny, nosa, papule alebo očí infikovaného psa. Prenos z jedného jedinca na druhého sa deje kontaktom s týmito sekrétmi čo je pri vzájomnom oňuchávaní sa psov pomerne časté a samozrejme kopuláciou pri párení. Menej často sa šíri mechanicky – na obuvi, šatstve alebo kynologických pomôckach.

Prenos z pozitívnej matky na šteňatá môže prebehnúť už v maternici. V závislosti od dĺžky gravidity sa infekcia môže prejaviť nespozorovaným potratom a nasledovným vstrebaním plodov, čo vyzerá ako keby suka vôbec nebola gravidná. Prípadne suka potratí, porodí mŕtve alebo málo životaschopné plody. Fakt, že k prenosu vírusu dôjde aj v maternici znamená, že cisársky rez neochráni pred infekciou. Šteňatá sa môžu nakaziť aj počas pôrodu v pôrodnom kanále, po pôrode kontaktom s výtokmi matky, alebo iných infikovaných jedincov.

Priebeh choroby je u novorodencov fatálny kvôli ich nedostatočnému imunitnému vybaveniu. Prevládajú nešpecifické príznaky celkového postihnutia – depresia, anorexia – strata cicacieho reflexu, výtoky z očí, pričom telesná teplota nie je zvýšená, objavuje sa číry až hnisavý výtok z nosa a hynú po 12 až 48 hodinách.

Šteňatá infikované v priebehu prvých dvoch týždňov života hynú v priebehu 6-9 dní po infekcii. Pozorujeme bolesť v oblasti brucha, zrýchlené dýchanie, (chovatelia uvádzajú, že šteňatá lapajú po vzduchu ako ryby na suchu), odmietanie mlieka, žltozelenú hnačku, výtok z očí a nosa, bodkovité krvácaniny na ďasnách a na koži brucha. Úhyn je skoro 100%.

Materské protilátky od séropozitivných (infikovaných) súk sú schopné ochrániť šteňatá pred klinickými príznakmi. Hoci stupeň ich ochrany je rôzny, infikované suky môžu vrhnúť klinicky zdravé šteňatá, ale vírus pretrváva v organizme do konca života.

Po prekonaní infekcie sa môžu vyskytnúť poruchy srdcovej a nervovej činnosti. Čím sú šteňatá staršie tým je ich náchylnosť k chorobe menšia, rozvojom imunitnej odpovede dôjde k zastaveniu vylučovania vírusu, jeho vymiznutiu zo slizníc a ostatných orgánov a k poklesu cirkulujúcich protilátok. Vírus sa utiahne do tzv. latentného (utajeného) stavu a medzi imunitným systémom a vírusom dôjde k rovnováhe. V tejto fáze, keď sa vírus v sekrétoch nenachádza, môže byť výsledok niektorých vyšetrení falošne negatívny. Po porušení tejto rovnováhy (stres, gravidita, neprimeraná záťaž liečba kortikoidmi....) je vírus opätovne vylučovaný do okolia a choroba sa prezentuje ako mierny zápal horných dýchacích ciest, prípadne miernym výtokom z pohlavných orgánov.

Pri pitve je typický nález zakrvácania orgánov (pľúc, obličiek, čriev, srdca, mozgu), lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené. Tým že vírus spôsobí prestup krvi z ciev do orgánov je obmedzovaná ich funkcia dôjde k zahlteniu pľúc krvou a následnému uduseniu šteniat.

Diagnostika herpesírusovej choroby psov sa vykonáva izoláciou a identifikáciou vírusu na kultúrach psích obličkových buniek. Pre toto vyšetrenie je potrebné zachytiť vírus vylučovaný v sekrétoch. Používajú sa na to špeciálne špongie, ktoré sa bezprostredne po odbere vkladajú do živného média, kde vírus ďalej prežíva. Pre dlhšie uskladnenie vzorky je potrebné zmrazenie vírusu pri veľmi nízkych teplotách ( - 70 až – 80 °C).

Ďalšou možnosťou je diagnostikovanie protilátok z krvi vyšetrovaného jedinca. Krvné sérum môže byť dlhodobo uskladňované v mraze ( - 18 až - 20 °C). Po odobratí vzorky a transporte po dobu 24 hodín je potrebné zabezpečiť maximálne izbovú teplotu ( 21°C ).

Terapia herpesvírusovej choroby psov je po rozvinutí klinických príznakov neúspešná. V súčasnej dobe sa nevyrába komerčné hyperimúnne sérum, ale veterinárny lekár môže získať sérum od jedinca, ktorý má protilátky proti psiemu herpesvírusu, najlepšie od matky šteniat a aplikovať ho šteňatám u ktorých sa ešte neprejavili klinické príznaky. Pripomíname, že ani táto terapia nemusí byť úspešná.

Najdôležitejším prvkom v boji s herpesvírusovou chorobou psov je prevencia. Keďže sa vírus šíri v populácii psov kontaktom je potrebné zamedziť styku zdravých psov s podozrivými jedincami. Rovnako dôležitá je izolácia suky pred a po pôrode.

Teplota horných dýchacích ciest dospelých jedincov aj podchladených mláďat (35 – 36 °C) je ideálna pre pomnožovanie sa vírusu. Z tohto dôvodu je potrebné udržať teplotu prostredia na hranici 36-36,7 ˚C pri vlhkosti vzduchu 40-50%.

Na Európskom trhu je dostupná komerčná vakcína proti herpesvírusovej chorobe psov Eurican® Herpes 205 od firmy Merial, ktorá sa aplikuje podľa špeciálnej vakcinačnej schémy pri každej gravidite. Po aplikácii vakcíny bola dokázateľne redukovaná úmrtnosť novorodených šteniat.

V prevencii choroby je dôležitá aj stimulácia imunitného systému, ktorú zabezpečíme dodávaním všetkých dôležitých vitamínov a minerálnych látok (zinok , vitamín E) v strave, prípadne môžeme použiť špeciálne imunostimulačné látky, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach (napr. Imunogukán® ).

Naše pracovisko zabezpečuje odber vzoriek a ich následnú diagnostiku a prípadne vyšetrenie stavu imunitného systému psa a doporučenie terapie imunostimulačnými látkami.


Poznámka:

MVDr. Peter Smrčo (smrcopeter@zoznam.sk), Doc. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. (mojzisova@uvm.sk),Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, Košice Ústav epizootológie a infekčných chorôb.
Komentáre

Komentáre vypnuté