Nádory psov

V posledných 20 - tich rokoch sa vo veterinárskej medicíne urobili veľké pokroky pri diagnostike, terapii, ale aj prevencii všetkých chorôb. Veľký pokrok nastal pri výrobe a používaní vakcín pri vírusových infekciach, významné je aj používanie rôznych druhov antibiotík a sulfonamidov. Postupne dochádza k eliminovaniu jedincov, ktorí produkujú potomstvo geneticky zaťažené chorobami. Aj u nás dochádza k zlepšeniu chovateľských podmienok pre psy a mačky, ako aj k vzťahu človeka k ním. Pokrok v tejto oblasti ide míľovými krokmi. Zvieratá sú chránené ich majiteľmi pred vplyvom traumy . Stále menej a menej zvierat počas svojho života trpí rôznymi chorobami než pred niekoľkými rokmi. Zdá sa však, že jedno ochorenie má stúpajúcu tendenciu: je to výskyt nádorov.

Nádor alebo neoplazma je abnormálny a neregulovaný rast buniek v tele človeka alebo zvierat. Tieto bunky prestávajú byť pod kontrolou organizmu.

V klinickej praxi rozdeľujeme nádory na 2 skupiny, a to: benígne a malígne.

Benígne nádory

Benígne alebo nezhubné nádory sú tzv. „dobre diferencované bunky, pričom z nich zložené tkanivá sa len málo odlišujú od normálnych tkanív“. Svojím správaním a rastom nie sú agresívne. Týmto nádorom tiež hovoríme aj pomaly rastúce nádory, ktoré nevytvárajú metastázy.Neusadzujú sa v nektorých iných orgánoch. Tým, že nevytvárajú metastázy, neohrozujú iné orgány v tele. Pod pojmom metastáza rozumieme rast nádorovitého tkaniva v iných orgánoch a na miestach tela, kde nádorovitá bunka vznikla. Veľmi často sú ohraničené fibróznym tkanivom. Tento pevný obal udržiava benígne nádorovité tkanivo pokope a „izoluje“ ho od ostatných tkanív.

Všetky tieto charakteristické vlastnosti umožňujú benígnym nádorom chirurgickú terapiu, to znamená, že môžeme ich ľahko odstrániť od ostatného tkaniva. Niekedy tieto benígne nádory pre svoju malú veľkosť nepotrebujeme ani z tela zvierat izolovať. Odstraňujeme hlavne veľké benígne nádory, ktoré spôsobujú mechanickú prekážku pri chôdzi, ohybe hlavy, alebo upchávajú prirodzené telové otvory, napríklad vstup do vonkajšieho zvukovodu, alebo ak sa napr. lokalizujú pri ritnom otvore. Mnoho benígnych nádorov rôzneho typu sa nachádza na koži. Tieto majú rôzny tvar a veľkosť. Väčšinou sú stopkaté a s kožou ich spája len tenká stopka, aj keď ich telo je pomerne veľké. Benígne nádory sa lokalizujú tiež v ústnej dutine na sliznici ďasien v okolí zubov. Sú väčšinou pri korunke zubov a majú okrúhly či oválny tvar a sú ružovej farby. Ak narastú do určitej veľkosti, môžu byť potravou alebo zubami zraňované a tak dochádza ku krvácaniu. Nie sú však obyčajne nebezpečné pre život zvieraťa. Môžu však ohrozovať život zvieraťa vtedy, ak rastú na orgánoch dôležitých pre život, ako je mozog alebo črevá. Svojím nadmerným rastom môžu spôsobovať veľký tlak na iné tkanivá orgánov. Pre označovanie benígnych nádorov sa používa koncovka - om. Tak benígny nádor kosti sa volá osteóm, nádor žliaz – adenóm (používa sa tiež na označenie nádoru mliečnej žľazy súk). Názov papilóm alebo aj polyp sa používa na označenie nádorov na slizniciach vnútorných orgánov alebo na koži. Benígne nádory sú dobre ohraničené a môžeme ich liečiť dvojakým spôsobom – zastavením prívodu kyslíka a výživy cez cievny systém, a to priškrtením alebo podviazaním, alebo ich chirurgickým odstránením excíziou.

Malígne nádory

Zhubné alebo tiež malígne nádory rastú veľmi rýchlo, sú veľmi agresívne a väčšinou metastazujú do iných tkanív alebo orgánov tela psa alebo mačky. Ich agresivita sa prejavuje tým, že nádorovité bunky prerastajú difúzne do okolitého tkaniva. V dôsledku toho je ich veľmi obtiažne lokalizovať na prípadnú chirurgickú terapiu. Preto aj keď ich chirurgicky odstránime, množstvo buniek nádoru zostane v zdravom alebo okolitom tkanive a recidívy (opätovný rast) sú veľmi časté. Nádorovité bunky sa vôbec nepodobajú na bunky pôvodného tkaniva a preto sa ľahko diagnostikujú.

Vo všeobecnosti sa malígnym nádorom tiež hovorí rakovina. Rakovina buniek epitelov alebo žliaz sa volá karcinóm, ostatných tkanív sarkóm.

Najväčším nebezpečenstvom malígnych nádorov je ich schopnosť metastazovať, t.j. uchytiť sa v zdravých orgánoch alebo tkanivách a tam začať intenzívne rásť. Metastázami sú najčastejšie postihnuté vitálne dôležité orgány, ktorých poškodenie spôsobuje smrť. Karcinómy sa šíria cez lymfatické cievy a žľazy a prechádzajú do krvného riečiska. Príkladom metastázami vznikajúcich malígnych nádorov je karcinóm mliečnej žľazy u súk.

Sarkómy sa rozmnožujú prostredníctvom krvného prietoku. Častým miestom tvorby metastatických orgánov sú pľúca a pečeň. Potom malígne nádory môžu spôsobiť stratu hmotnosti tela práve preto, že tieto pre život významné orgány v tele psa alebo mačky nepracujú v rámci fyziologických noriem, aj keď zvieratá prijímajú dostatok potravy.

Krvácanie, bolesť, horúčka a infekcia sú najčastejšími sekundárnymi prejavmi zhubných nádorov. Niektoré nádory tiež spôsobujú v organizme vedľajšie príznaky, a to produkciou a uvoľňovaním hormónov. Tieto hormóny sú potrebné pre normálny život zvieraťa, no v malom množstve. Typickým príkladom je nádor pankreasu, pri ktorom dochádza k zníženiu krvného cukru účinkom veľkého množstva produkovaného inzulínu, hormónu, ktorý reguluje obsah krvného cukru v krvi a v celom tele.

Výskyt nádorov u malých zvierat

O výskyte nádorov u psov a mačiek máme stále viac a viac informácií. O nádory zvierat sa zaujímajú vedci, humánni a veterinárni lekári. Uvádzajú sa rôzne štatistiky o vzťahu výskytu nádorov u ľudí a zvierat. K výskytu nádorov sú viac náchylné psy a mačky ako hospodárske zvieratá. Nádory psov a mačiek sú mnohokrát podobné v jednotlivých orgánoch,

tým, ktoré postihujú človeka. Uvádza sa tiež, že výskyt nádorov u zvierat svedčí o nevhodnom životnom prostredí, a tiež, že nádory u zvierat sú častejšie ako u ľudí. Psy majú výskyt nádorov kože asi 35 - krát vyšší než človek, 4 - krát viac nádorov mliečnej žľazy, 8 - krát viac kostných nádorov . Naopak, u ľudí tvoria sa častejšie nádory pľúc a tráviaceho aparátu – žalúdka a čriev.

Existuje aj istá predispozícia niektorých plemien psov na výskyt nádorov. Častými nádormi sú postihnuté plemená ako boxer, kokeršpaniel, teriéry. Nižší výskyt nádorov je u psov veľkých a ťažkých plemien, ale aj u beaglov a pudlov. Na otázku, prečo niektoré plemená psov majú nižší výskyt nádorov ako ostatné a žijú v prostredí človeka, doposiaľ nevieme odpovedať. Jediná odpoveď by mohla byť tá, že tieto psy majú slabšiu imunologickú schopnosť mobilizovať odolnosť voči nádorom, než majú iné plemená psov. Najnižší je výskyt nádorov u krížencov.

Niektoré typy nádorov sa vyskytujú častejšie ako iné. Veľké plemená psov majú predispozíciu na výskyt nádorov na dlhých rúrovitých kostiach (lakťová, vretenná a holenná kosť), a to osteosarkómov. Tento typ nádoru je veľmi agresívny a často končí eutanáziou postihnutého psa. U čiernych psov sa častejšie vyskytujú melanómy.

Suky , ktoré nie sú vykastrované, sú 7 - krát náchylnejšie na vytvorenie nádorov mliečnej žľazy ako suky, u ktorých bola vykonaná ovariohysterektómia. Z toho vyplýva, že pohlavné hormóny v neskoršom veku života suky vyvolávajú nádory mliečnej žľazy. U takmer každého psa, ktorý je kryptorchoid (nezostúpený semenník v miešku), sa vyskytuje seminóm, nádor buniek semenníkov, ktoré zostali v brušnej dutine. Pravdepodobne vyššia teplota je spúšťacím mechanizmom vzniku nádoru.

Ani z pohľadu veku a vzniku nádoru nie je všetko úplne jasné. Je len niekoľko hypotéz o tom, že kancerogénne látky môžu spôsobiť genetické mutácie v bunkách, čo sa prejaví neregulovaným rastom buniek v období, keď organizmus je už imunologicky vyčerpaný. To znamená, že organizmus už nemá schopnosť bojovať s mutantmi.

Preto je na miesto položiť si otázku: Čo je príčinou nádorov u zvierat? Bohužiaľ,je fakt, že o nádoroch zvierat sa vie podstatne menej ako o nádoroch u ľudí. Doteraz je iba známe, že niektoré nádorové ochorenia zvierat sú spôsobené vírusmi (ústna papilomatóza), že ultrafialové lúče slnka spôsobujú šupinaté nádory buniek kože, že venerické nádory sa rozširujú počas pohlavného styku. Nepochybne platí, že niektoré nádory majú svoju etiologickú príčinu, ale príčiny mnoho ďalších sú neznáme a preto aj terapia je len symptomatická (terapia príznakov) a nie etiologická (odstránenie príčiny). Preto nádorom nemôžeme ani predchádzať.

Ďalšou otázkou je vzťah nádorov u ľudí a zvierat. Je riziko prenosu nádorov z ľudí na zvieratá a, naopak, vysoké alebo zanedbateľné? Odpoveď je dosť jednoznačné – nie, aj keď toto tvrdenie má svoje obmedzenia.

Diagnostika nádorov

V súčasnosti rozlíšiť, čo je nádor, benígny alebo malígny sarkóm, karcinóm či adenóm, už nie je veľkým problémom. Prvotným príznakom je zväčšenie tkaniva alebo orgánu, v ktorom nádor rastie. Endoskopickým vyšetrením pomocou špeciálnych fibroskopov môžeme diagnostikovať nádory hlavne v dutinách v brušnej a hrudnej, a z nich môžeme odobrať vzorky na histologické vyšetrenie. Röntgenologické vyšetrenie za použitia kontrastných látok nám umožní pozorovať zmeny na kostnom podklade alebo v dutinách Cytologické vyšetrenie je veľmi jednoduchá a málo agresívna metóda. Pomocou ihly a striekačky aspirujeme z podozrivého tkaniva bunky krv alebo lymfu s tkanivom, čo potom po predchádzajúcom ofarbení vyšetrujeme pod mikroskopom na podložnom skielku. Najpresnejšia diagnóza sa stanoví histologickým vyšetrením, ktoré nám predbežnú diagnózu spresní. Aby nedochádzalo k omylom, je potrebné odobrať vzorky z rôznych miest nádorovitého tkaniva a z rozhrania podozrivého a zdravého tkanivá.

Prognóza nádorov u psov a mačiek

Prognóza prežívania zvierat s nádormi závisí od mnohých činiteľov. U starších zvierat dochádza aj po terapii často k zlyhaniu funkcie srdca, pľúc, obličiek a pečene. Je tiež potrebné odlíšiť, čo sú metastázy a čo primárne nádory po chirurgickej excízii. Benígne nádory majú prognózu priaznivejšiu ako malígne. Malígne nádory sú agresívne a len veľmi ťažko odstrániteľné z tela zvierat. Recídivy sú veľmi časté a podľa doterajších poznatkov suky po operácii nádorov na mliečnej žľaze v priemere sa dožívajú max. 2 rokov, a to z dôvodu šírenia sa metastáz. Prognózu pri nádoroch zvierat je obtiažne vysloviť. Je potrebné brať do úvahy vek, doterajší zdravotný stav, fyzickú kondíciu a podmienky chovu.

V našich podmienkach najrozšírenejšou metódou terapie je chirurgická excízia, extirpácia alebo amputácia. Ostatné metódy, ako je použitie radiačného žiarenia, chemoterapia a imunoterapia, sú u nás pri nádoroch pomerne obmedzené, naviac aj výsledky nie sú veľmi jednoznačné.

Záver

Nádory psov a mačiek majú niektoré zvláštnosti, ak ich porovnávame s nádormi u človeka. Zvieratá podobne ako ľudia trpia bolesťami, nechutenstvom, slabosťou, neschopnosťou pohybu a pod. Pre zvieratá je mnohokrát nedostupná ani presná diagnóza, a to pre jej ekonomickú náročnosť. Preto veterinársky lekár po zistení nádoru psa a mačky by mal zaujať jednoznačné stanovisko pre majiteľa tohto zvieraťa. Buď sa pokúsi o terapiu paliatívnu alebo liečbu chirurgickú, ktorá môže končiť napríklad aj amputáciou končatiny, alebo pri nepriaznivej prognóze odporučí eutanáziu – bezbolestné usmrtenie pacienta. Nakoľko zvieratá, podobne ako ľudia, pociťujú rôzny stupeň bolesti aplikácia antiflogistík a analgetík je nevyhnutná a má byť súčasťou každej terapie zvierat. Nie je ľahké sa vysporiadať s nepriaznivou prognózou terapie nádorov aj u zvierat. Musíme si uvedomiť, že neliečiteľným nádorom môže spôsobiť zvieratám veľké utrpenie.

Majitelia zvierat by si mali vždy všímať zmenu správania zvierat, sledovať lokálny nárast nového tkaniva alebo zväčšovanie orgánov a neodkladne navštíviť veterinárneho lekára, s cieľom stanovenia správnej diagnózy.

Predpokladáme, že nasledujúce roky prinesú aj v oblasti nádorov zvierat nové poznatky, hlavne v etiológii, prevencii a terapii a že v krátkej budúcnosti budeme terajšie naše diagnostické a terapeutické metódy nádorov zvierat pokladať za archaické. Týmto pokrokom sa pomôže nielen zvieratám, ale aj ich majiteľom.


Poznámka: Zdroj:

Prof. MVDr. Valent Ledecký, CSc., MVDr.Katarína Ledecká

Klinika chirurgie, ortopédie a röntgenológie, Univerzita veterinárskeho lekárstva