KVALIFIKAČNÉ PRETEKY O POSTUP NA MS FCI A WUSV Chorvátsky Grob

Tvrdšie a poctivejšie trénujú, ako po iné roky. Dôkazom toho boli aj tohtoročné prvé kvalifikačné preteky. Posledná zima bola športovej kynológii priaznivo naklonená, takže sme všetci boli zvedaví, ako dopadne prvá skúška pravdy. Organizácie sa ujal kynologický klub s dlhoročnou tradíciou – Chorvátsky Grob. Už sme si zvykli, že v Grobe to organizačne klape na štandardnej úrovni. V tomto roku by som hodnotenie organizácie posunul ešte o známku vyššie, najmä vďaka dôslednému prístupu vedúceho súťažnej plochy pána Júliusa Benoviča a výborne zorganizovanej práce šľapačov. Zahájenie preteku a losovanie štartovných čísel sa uskutočnilo v zasadačke stredoškolského internátu v Bernolákove. Ubytovaní sme boli priamo na mieste losovania. Všetci sme ocenili, že po príjemnom posedení s priateľmi nebolo nutné presúvať sa autami kvôli nocľahu. V kategórii IPO 3 sa zaprezentovalo 21 pretekárov. Boli sme prekvapení, že sa nedostavil pán Marek Lenárd, vicemajster sveta FCI. Na druhý deň sme sa dozvedeli smutnú správu. Dôvodom jeho neúčasti bol náhly úhyn jeho psa Joricka di Dranel. Osobne ma to veľmi mrzí, pretože Marek je špičkový pretekár. Mal veľkú šancu dosiahnuť v tejto sezóne podobný úspech na domácej pôde. Poprajme mu, aby sa z tejto bolestnej straty čo najskôr spamätal a pokračoval vo svojej práci s rovnakým elánom aj naďalej. Stalo sa peknou tradíciou, že súčasťou kvalifikácie bývajú aj prvostupňové preteky, na ktorých sa prezentujú začínajúci športovci, príp. i tí ostrieľanejší s novými zvieratami. Ani preteky v Grobe neboli výnimkou. V kategórii IPO 1 nastúpilo šesť pretekárov. Ich výkony hodnotil pán Milan Kadlecaj. Z toho, čo som mal možnosť zhliadnuť z tribúny, v poslušnosti a obrane najviac zaujala dvojica Martin Šťastný a Efa Šťastena. Ich energická a presná poslušnosť s niekoľkými technickými chybami bola ohodnotená 92 bodmi. Rovnako tak pri obrane sučka preukázala výbornú razanciu, tvrdosť zákusov a ovládateľnosť. Bohužiaľ, dezorientácia na začiatku prieskumu a slabší nástup na vyštekanie ju pripravil o známku výbornú. Ale i tak to bol pekný výkon ocenený 94 bodmi. Štadiónové disciplíny zabezpečili tejto dvojici víťazstvo. Na stopách kraľoval Jackson Egidius s „novým“ psovodom Petrom Lengvarským mladším. Za ich krásnu prácu rozhodca pridelil 99 bodov! Svoj comeback si v IPO jednotke „odfiguroval“ pán Marcel Dulanský. Predviedol kvalitnú prácu tak, ako sme uňho boli zvyknutí i v minulosti. Ale vráťme sa k IPO trojke. Pachové práce dokonale preverili pripravenosť psov. V podstate znova rozhodli o nádejách prebojovať sa na popredne priečky, pretože výkony v obrane, ale najmä v poslušnosti boli relatívne vyrovnané. Kvalitnú prácu kladačov „dirigoval“ skúsený a spoľahlivý Ing. Michal Procházka zo Žiliny. Posudzovanie bolo zverené Ing. Mariánovi Ráčkovi. Stopy boli položené na suchej, ale kvalitne spracovanej hline. Najlepšiu prácu predviedol psovod Mgr. Igor Lengvarský s Rallom Lasmon – 98 bodov. Ing. Ráček zadal 4x známku výbornú, 7x veľmi dobrú, 1x dobrú, 3x uspokojivú a 6x nedostatočnú. Bodový priemer 71 bodov nie je vzhľadom na šesť nedostatočných výkonov až taký chabý. Okrem bežných problémov s čistotou vypracovania lomov a označovania predmetov mali niektorí psi vážne ťažkosti so samotným terénom. Takisto bola často problematická aj intenzita čuchania, ktorá nepriamoúmerne klesala s pribúdajúcimi metrami stopy. Určité percento psov sa po sľubnom začiatku jednoducho vzdalo a nemalo motiváciu pokračovať ďalej v práci. Poslušnosť som posudzoval ja (Klíma). Zadal som 5x známku veľmi dobrú, 12x dobrú, 1x uspokojivú a 1x nedostatočnú. Priemer takmer 83 bodov sa na prvý pohľad zdá byť lichotivý, ale pravdou je, že ani tí najlepší pretekári sa tomuto priemeru príliš nevzdialili. Vyrovnanosť výkonov ma ale potešila. Drvivá väčšina psov „mala“ všetky cviky. Dokonca tradične problematický cvik „Odloženie v sede“ bol väčšinou zvládnutý bez vážnejších ťažkostí. Pri ovládateľnosti boli zrážkami postihnuté chyby v pozornosti (predovšetkým v skupinke), nepriama chôdza pri psovodovi a menej radostný prejav. Málokto sa mohol pochváliť známkou „výborne“ za cviky „odloženia za pohybu“. Príčinou bola často nekorektná chôdza pri nohe pred odložením, nepokojné, ale hlavne nepozorné správanie sa psa po zaujatí polohy. Pomerne časté boli i chyby pri aportoch – pomalší návrat s činkou, netesné predsadnutie a prekusy pred psovodom. Pri vysielaní to bola predovšetkým príliš oneskorená reakcia psa na zastavenie. Rád by som využil túto príležitosť a prihovoril sa pretekárom, aby v prvom rade popracovali na svojich technických chybách. Myslím, že nie je peknou vizitkou, keď ašpiranti na postup na MS napríklad nedodržiavajú trojsekundové pauzy vo fázovaní cviku, povel „prines“ dajú psovi keď už je dávno za prekážkou, pri každom prisadnití k nohe „miknú“ plecom, pri odloženiach sa pristavujú, príp. „zabudnú“ za sebou ruku... Týka sa to aj položenia a posadenia psa pri cviku „dlhodobé odloženie“. I keď sú tieto chyby postihované čo i len polbodovou stratou, v celkovom súčte a známke to môže znamenať mnoho! V poslušnosti vynikali nad ostatnými dve dvojice – pán Jozef Adamuščin s Ozzim Barnero a Mgr. Igor Lengvarský s Rallom Lasmon. Práve spomínané zbytočné technické chybičky psovoda poškodili ich krásne výkony a posunuli ich na hranicu 92 bodov. Týždeň po preteku v Chorvátskom Grobe som posudzoval CACIT v maďarskom Komárome. Najlepšie výkony boli podobné tým našim, ale prejav psovodov bol oveľa „čistejší“ a pôsobil profesionálnejšie. Myslím, že v tomto sú Maďari už pred nami a mali by sme sa z toho poučiť. V Grobe ma zaujal aj výkon pána Miloša Bočkaia s Kimom di Dranel a Ing. Jarky Tiefenbacherovej s Axou Ben-Ju. Bohužiaľ, obom bola osudnou „vysielačka“. Obrany posudzoval pán Dušan Majtás. Pri vystavení a vyštekaní sa celkom správne pridržiaval skúšobného poriadku a „poctivo“ čakal dvadsať sekúnd na signál pre príchod psovoda. Ukázalo sa, že to bol „kameň úrazu“ pre väčšinu psov. Snáď len jeden výkon sa zaobišiel bez výraznejších prestávok v štekaní, obzernania sa a straty koncentrácie pri príchode psovoda. Reč je o Axe Ben-Ju s Ing. Jarmilou Tiefenbacherovou. Okrem ukážkového vystavenia a vyštekania sučka predviedla technicky čistú obranu s dobrými zákusmi, perfektným púšťaním a pozorným strážením, čím si vyslúžila 98 bodov. Peknou prácou s tvrdými zákusmi a dobrou ovládateľnosťou sa prezentoval Castor Dolný háj psovoda Milana Soboliča – 95 bodov. Pán Majtás zadal 1x známku výbornú, 6x veľmi dobrú, 8x dobrú, 3x uspokojivú a 1x nedostatočnú. Myslím, že bodový priemer 83, pomerne presne zohľadňuje súčasnú realitu. Okrem spomínaných nedostatkov pri vystavení a vyštekaní figuranta, boli príčinou nižších hodnotení aj menej kvalitné zákusy – najmä v plnosti a pokoji vo fáze boja. Ale osobne si myslím, že jedným z najväčších problémov našich obrán v súčasnosti je menej ochotné púšťanie, fáza stráženia a dostráženia. Veľké množstvo psov po kvalitne vykonanom zákroku púšťa „cez zuby“, slabšie sa koncentruje na figuranta (hlavne pri príchode psovoda), príp. ho obťažuje dokusmi. Súčasný trend je neúprosný. Bez kvalitných „púšťačiek“ a pozorného stráženia môže psovod len snívať o výbornej známke, i keby pes predviedol extrémne razantný a tvrdý zákus. Myslím, že s rozhodcom obrany budeme zajedno, keď ohodnotím výkon figurantov na týchto „kvalifikačkách“ na „jednotku“. Páni Marek Kuštár a Dezider Mecner pracovali ako dobre nastavené a naolejované stroje. Ich rýchla, presná práca a vysoké nasadenie boli ozdobou týchto pretekov. O kvalite figuranta svedčí okrem iného aj spolupráca s rozhodcom. „Tlačenie“ psov v boji po stále rovnakých myslených „čiarach“ s približne rovnakým počtom krokov, zastavenie v pozícii, ktorá umožňuje presné posúdenie fázy púšťania a stráženia, ale zároveň aj komunikáciu psovoda so psom – to všetko má byť samozrejmosťou prie výkon figuranta na vrcholovom podujatí. A obaja spomenutí pomocníci sa tomuto ideálu veľmi priblížili. Pri celkovom pohľade na prvý kvalifikačný pretek rád konštatujem, že napriek vytknutým nedostatkom, došlo celkom znateľne ku kvalitatívnemu posunu u viacerých pretekárov. Boj o postup nebol tentokrát záležitosťou prvých troch – štyroch psovodov. Veď potrebný „polovičný limit“ 270 bodov získalo až osem pretekárov.

Odstupy medzi nimi sú tesné, čo môže byť prísľubom k ďalšiemu zvyšovaniu zdravej rivality a tým aj kvality výkonov. V Grobe ma milo prekvapil aj dôstojný záverečný ceremoniál, ktorému dodal lesk prejav prezidenta ZŠK Dr. Petra Vačoka a zaiste i veľmi pekné poháre a vecné ceny, ktorými boli hojne odmenení tí najúspešnšjší v oboch kategóriách. Podrobné výsledky sú zachytené vo výsledkových listinách. Kvalifikačné preteky v Chorvátskom Grobe sú minulosťou. Všetkým pretekárom prajem veľa šťastia v ďalších bojoch o postup. Len treba mať na pamäti aj to , že šťastie praje pripraveným!