Kynologický sviatok alebo made in Vrbové

Avšak podarilo sa to. Síce prišiel len ako tlmočník ( pre nezhody v japonskom Kennel clube, ktorý ho na vyžiadanie SKJ nedoporučil ) rozhodcovi z Taiwanu Mr. Lin Po Piao � vi. Zo športových úspechov tohto sympatického taiwanca spomeniem štarty na Majstrovstvách sveta FCI a WUSV v roku 1996 a v tomto roku sa stal majstrom Taiwanu. O úspechoch jeho tlmočníka z Japonska, majstra sveta FCI aj WUSV si myslím netreba veľa písať. Takže po niekoľko mesačnej komunikácii cez Internet a mobilné telefóny sme nakoniec boli definitívne dohovorení na dátume a čase príchodu na Slovensko. V utorok 17.06.2003 okolo 17 � tej hodiny som už začal chodiť nervózne po dome a hľadieť každú chvíľu na mobilný telefón, či sa už konečne neozve. Viete, cesta je to dlhá, niečo vyše 9 tisíc kilometrov. Z toho veľa, veľa nad Sibírou. Stať sa môže všeličo. Ale telefón bol tichý. Až zrazu niečo po 6 � tej zazvonil a ja som si skoro nohy polámal. Ale bola to kamarátka Mirka Tichá z Opavy, ktorú tiež zaujímalo, či už sú tu. Ako sme sa tak rozprávali, dostal som sa až k oknu. Skoro som oči vypleštil. Pred bránkou stál Haruo a tváril sa, že hľadá zvonček. Ako trafil ku mne to je záhada, aj keď pred rokom tu strávil pri príprave na Majstrovstvá sveta stopárov, niekoľko dní. Bol sám, čomu sa iste divíte, ale z Taiwanu je to ešte o skok ďalej. Časovo však ráz toľko, pretože taiwanci, tak ako Číňania, potrebujú všade vízum. A tak Lin Po Piao cestoval cez Bangkok, Frankfurt, Prahu do Bratislavy, 30 hodín. Slušný výkon. No a prišiel samozrejme o deň neskôr, v stredu 18 � teho. To už sme ale mi z Haruom mali za sebou návštevu u prezidenta ZŠK SR JUDr. Petra Vačoka, na ktorú som ho vytiahol hneď po privítaní, aby mu bolo jasné kam to vôbec prišiel a že Slováci, sú naozaj pohostinný národ, tak ako to hovorí história, ale aj dnešní ľudia. Cítil sa určite výborne, lebo celú cestu domov ( spal u nás doma, penzión mu nebol celkom po vôli) k nám tuho premýšľal a nepovedal ani slova. Po ťažšom presune z auta do postele, určite spôsobenom aklimatizačnými problémami, spal ozaj tuho až do rána. Ďalší voľný deň sme využili na tréning so psami a na konzumáciu tradičných slovenských jedál a nápojov. V piatok po presune do miesta konania Grad Prix Vrbového už začala rutinná práca rozhodcov na pretekoch. Príprava pracovnej plochy, skúšobný pes a losovanie, ktoré bolo ako už tradične vo veľkom štýle. V sobotu sa začínalo už o šiestej hodine ráno, takže posedenie po losovaní bolo veľmi krátke a hneď sme sa odobrali na chatky zaľahnúť do postelí. Časový rozpis bol vypracovaný precízne a preto po oba dni súťaže nedochádzalo k žiadnym časovým posunom ani výrazným zmenám, čomu sa pri tak veľkej akcii dá veľmi ťažko vyhnúť. Sobotu ukončilo spoločenské posedenie pri hudbe, ktorého sa naša dvojica priateľov nezúčastnila z veľmi jednoduchého dôvodu. Nemohol som ich zobudiť, lebo spali jak zabití. Nie je to veru jednoduchá záležitosť ani po kondičnej stránke. V nedeľu sa znovu začínala súťaž ráno o šiestej a bez problémov sa odvíjala až do záverečného vyhodnotenia. To prebehlo za účasti primátora obce Vrbové pána Borovského ako aj všetkých sponzorov. Pri pohľade na nastúpených psovodov so svojimi vernými priateľmi, nám a určite aj všetkým zúčastneným bolo hneď jasné v čom je krása tohto športu.Tento ročník bol výnimočný aj počtom účastníkov, ktorý presiahol stovku. Súťažilo sa v kategóriách IPO1 a 3 , SVV 1 a 3. Môžeme pokojne hovoriť o jednom z najväčších pretekov v Európe. Zúčastnení psovodi a psy predviedli mnoho krát výkony tej najvyššej kvality. Tieto dojmy mi potvrdili aj obaja zástupcovia z Ázie, ktorý aj napriek značnej únave nešetrili na záver úsmevmi a boli ochotný sa odfotiť s každým, kto ich o to požiadal. Pri tom sme mali veru naponáhlo, lebo domov odlietali už hneď nasledujúce ráno o štvrtej. Aby som nezabudol na Svätého Petra s jeho dáždnikom. Tento rok nám doprial po oba dni nádherného počasia, čo využili v hojnom počte aj diváci a prišli sa pozrieť. Čo dodať na záver? Nech sa vám Vrbovčania na čele s bratmi Šusterovcami a Slovákovcami darí ešte mnoho, mnoho rokov! Nech máme každý rok takýto alebo podobný sviatok kynológie. Preto vďaka patrí všetkým, čo sa o túto skvelú akciu zaslúžili.