Ako pripraviť psa na výstavu

Tréning prejavu: Cieľom tohoto tréningu je, aby sa pes pri predvádzaní pohyboval v kroku, alebo v kluse vzpriamene, so vzpriamenou hlavou, neustále vizuálne kontaktoval majiteľa (volača), pritom jemne doťahoval vodítko a pôsobil vitálnym dojmom. Takýto prejav je možné dosiahnuť vhodnou korekciou psa pri tréningu zo stany vodiča a stanovením vhodnej vzdialenosti medzi psom a volačom. Pri tomto tréningu treba brať do úvahy individuálne správanie sa toho-ktorého psa. Sú jedince, ktoré nemajú problém predviesť sa úplne bez nejakého zvláštneho tréningu a sú také jedince, ktoré si vyžadujú veľmi skúseného vodiča a veľa hodín tréningu, aby sa dostavil želaný efekt. Tajomstvo úspechu je aj v dobrom kontakte psa s majiteľom, ktorý tým, že sa od psa vzďaľuje, prípadne sa mu skrýva, alebo ho stimuluje loptou, píšťalkou a pod., zabezpečuje prejav pri predvádzaní. Niektorému psovi stačí, ak ho vodič vhodne koriguje, aby sa pohyboval len v kroku, alebo v kluse a majiteľ ide pred psom vo vzdialenosti min. 10 a viac metrov, pre iného je najlepšie, ak je pre tréning vhodne zvolený terén, ktorý je členitý s úkrytmi, poprípade les, kde sa majiteľ skrýva, mení stanoviská, volá na psa, občas sa ukáže a vodič vedie psa najlepšie po cestičke, alebo ceste, z ktorej pes nemá možnosť stáleho vizuálneho kontaktu s majiteľom. Aj tu hrajú veľkú úlohu individuálne predpoklady zvieraťa. Jednému je potrebné viac sa ukazovať, inému menej, alebo vôbec, alebo v dlhších časových intervaloch. Taktiež korekcie zo strany vodiča závisia od individuality zvieraťa. U niektorých psov stačí jemné mykanie vodítkom, aby sa pes dostal do správneho tempa a veľmi neťahal. Tvrdšie povahy je niekedy potrebné až �zosekať�, aby zvieratá necválali a extrémne neťahali. V tomto je veľmi dôležitý cit vodiča, ktorý je rozhodujúci pri správnej príprave psa na výstavu. K tomuto druhu tréningu môžeme priradiť aj trénovanie psa, aby vydržal vo výstavnom postoji, ktorý je charakterizovaný tým, že hrudné končatiny sú kolmo vedľa seba a panvové končatiny sú postavené tak, že jedna smerom k rozhodcovi je mierne posunutá dozadu. Za ideálne je považované, ak sa pes do výstavného postoja dostane sám, bez výraznej pomoci vodiča. Vodič by nemal psa pritláčať v zadnej partii kolenom, zohýbať v stehne a inak ovplyvňovať anatomickú stavbu psa. Drobné korekcie končatín sú zo strany niektorých rozhodcov tolerované (niektorí prestížni rozhodcovia SV nedovoľujú korigovanie psa a vodič musí uviesť psa do postoja správnym nakročením). Súvisí to s tým, že niektorí vodiči dokážu aj psa s anatomickými nedostatkami �poskladať� do takého postoja, že pôsobí ideálne.

Tréning vo výstavnom kruhu: V tréningu vo výstavnom kruhu by sa mali zúročovať poznatky, ktoré pes získal v tréningu prejavu. Vo výstavnom kruhu by už pes nemal byť (zvlášť citlivý) nejako tvrdšie korigovaný zo strany vodiča, aby nedošlo k negatívnym skúsenostiam z tréningu vo výstavnom kruhu. Cieľom je, aby sa pes vitálne, so vztýčenými ušami a hlavou, bez nejakého väčšieho sa ťahania do strán a vpred, predvádzal výlučne v kroku a kluse, chodil pred vodičom vo vzdialenosti 1,5 � 2 metre, kopíroval pritom vnútornú pásku kruhu a automaticky zalamoval rohy, bez výraznejšej pomoci vodiča. Žiadaný cieľ je možné dosiahnuť niekoľkými metódami, z ktorých najjednoduchšia je tá, že sa majiteľ vzďaľuje od psa v smere pohybu vo výstavnom kruhu a v začiatku tréningu sa počká, resp. stimuluje za lomom, čím sa pes učí, že k cieľu sa môže dostať len tak, že rešpektuje vyznačený kruh. ( viď obr. č. 1). Vodič nesmie umožniť psovi prekročiť pásku dovnútra kruhu. Postup treba opakovať až dovtedy, pokiaľ pes sám bez zásahov vodiča dokáže prejsť lomom k majiteľovi. Postupne treba zväčšovať vzdialenosť medzi psom a volačom na dva plné úseky. V ďalšej etape treba prejsť na zväčšenie vzdialenosti medzi psom a volačom. Pes bude volaný z polovice cca 3. úseku, kde majiteľ počká a odmení psa pri príchode. Vodič opäť nesmie dovoliť psovi prekročiť pásku smerom dovnútra kruhu. Ak pes zvládol aj túto etapu, môžeme pristúpiť k záverečnej časti, kde vodič vodí psa pozdĺž vnútornej pásky a majiteľ v závislosti od prejavu psa, či už častejšie, alebo sporadicky, kontaktuje psa, aby sa tento sebavedome, s dobrým prejavom prezentoval v kruhu ( viď obr. č. 2) Okrem citu a skúseností vodiča je nesmierne dôležité, aby majiteľ psa volal, resp. inak stimuloval a to v správnu dobu a na správnom mieste. Želateľný výsledok neprinesie, ak majiteľ beží vo veľmi malej vzdialenosti pred psom, lebo na každom rohu sa pes snaží dostať von z kruhu, nevníma vnútornú pásku a predchádzajúci tréning bol zbytočný. Ideálne predvádzaný pes je zväčša volaný z väčšej vzdialenosti a majiteľ sa mu ukáže len na takom mieste, aby bol medzi nimi jeden, niekedy až dva lomy (viď obr. č. 3). Teda orientácia psa je smerom do kruhu a nie von z kruhu. Netreba zabúdať na to, že úlohou rozhodcu je hodnotiť aj povahové vlastnosti psa a to nie len reakciu na streľbu, ale aj správanie sa psa počas celého posudzovania. Pes by sa mal správať v kruhu sebavedome, sebaisto, bez akýchkoľvek príznakov strachu, alebo agresivity, v zmysle požiadaviek štandardu. Dobrý vodič by mal neustále sledovať rozhodcu, zvlášť, ak má pes výpadky, ktoré súvisia s jeho pozornosťou a prejavom a zodvihnutím ruky žiadať volača o stimuláciu psa vo vhodnom čase. Neviem, či uvedené postupy sú zrozumiteľné pre všetkých vystavovateľov. Je všeobecne známe, že len veľmi malé percento majiteľov pracovných psov pripravuje psa na výstavu. Tieto psy sú potom predvádzané na výstave tak, že si ich vodí majiteľ sám a sú predvádzané bez prejavu, alebo sú predvádzané pri nohe s vytočenou hlavou doprava (ako na poslušnosti IPO), takže rozhodca vidí ich hlavu len zozadu. Ďalší sa snažia napodobniť vystavovateľov exteriérových psov tým, že dajú psa niekomu vodiť a oni ho volajú, čo máloktorý pes na prvý krát zvládne bez extrémneho ťahania sa dopredu, alebo do strany, čo znemožňuje posudzovateľovi korektne psa posúdiť a mnohokrát, zvlášť pri posudzovaní pohybovej mechaniky, môže týmto jedincom nechtiac uškodiť. Mnohokrát pri tom stačí, aby psa zobral do ruky niekto, kto tomu rozumie, vhodne inštruoval majiteľa psa (často krát by majiteľ spravil lepšie, keby bol v priebehu posudzovania v bufete a pes by sa predviedol lepšie, ako keby ho ohlasoval) a želaný výsledok sa veľmi rýchlo ukáže.

Na záver pre tých, ktorí majú dostať pre svojho psa čo najlepšiu známku ešte jedna rada. Vystavujte svojho psa len vtedy, ak bude v dobrej kondícii, v dobrej srsti, nakoľko aj toto má vplyv na výstavné ocenenie a poradie.

Klasifikácia výstavných ocenení podľa výstavného poriadku FCI

* Výborná - môže sa udeliť len psovi, ktorý sa veľmi približuje k ideálu, ako ho popisuje štandard. Pes musí byť vo výbornej kondícii a musí mať harmonickú vyrovnanú povahu. Jeho kvality musia prevyšovať drobné nedostatky.
* Veľmi dobrá - môže byť priznaná len psovi, ktorý musí mať vlastnosti popísané v štandarde, jeho proporcie musia byť vyvážené a musí byť vo veľmi dobrej kondícii. Drobné chyby sa dajú odpustiť, nesmú byť ale morfologické. Táto známka sa môže priznať len vysokokvalifikovanému jedincovi.
* Dobrá - udeľuje sa psovi, ktorý síce má všetky znaky plemena, ale má viditeľné hrubšie chyby.
* Dostatočná - toto ocenenie dostane pes, ktorý síce postačuje plemennému typu, ale je bez zvláštnych predností a do ideálu mu chýba veľa.