Displázia

Pri dysplazii bedroveho klbu je zvysena pohyblivost a volnost klbu medzi stehnovou kostou a acetabulom. Tym sa zacinaju vytvarat podmienky na rozvoj degenerativnych procesov v postihnutom klbe s prejavmi bolestivosti. Psy s dysplaziou bedroveho klbu mozu po namahe krivat a odmietaju skakat cez prekazky. Medzi najnachylnejsie plemena na toto ochorenie patri NEMECKY OVCIAK a LABRADOR RETRIEVER. Psy s vyskytom dysplazie z klinickeho hladiska mozeme rozdelit na tri skupiny. Mlade psy so subklinickou formou dysplazie Mlade psy s klinickymi prejavmi poruchy pohybu Dospele psy s artrotickymi zmenami na bedrovom klbe Do prvej skupiny patria psy vo veku od 4 - 14 mesiacov, bez klinickych priznakov dysplazie, ale moze sa diagnostikovat nahodne. V druhej skupine sa klinicke priznaky rozvinu prave v tomto obdobi. Pes ma problemy so vstavanim, nema chut sa pohybovat, alebo byt zatazovany a znacne problemy mu robi chodza do schodov a zo schodov. Do tretej skupiny ozeme zaradit psov vo veku nad 15 mesiacov uz s vyskytom degenerativnych chorob na bedrovom klbe, ako vysledkom nadmernej laxity klbu. Klbova chrupka je opotrebovana a podchrupkove tkanivo reaguje zvysenou produkciou kostneho tkaniva v okoli postihnuteho klbu. Diagnostika dysplazie bedrovych klbov sa nateraz moze vykonat len pomocou rontgenologickeho vysetrenia. Vysetrovany pes - suka musia mat min. 12 mesiacov. Pocas vysetrenia (snimkovania) je pes v celkovej anestezii. Takmer vsade vo svete sa doteraz pouziva poloha psa leziaceho na chrbte, s panvovymi koncatinami natiahnutymi smerom dozadu. Poloha panvy musi byt symetricka, co vytvara naroky na dobru a spravnu fixaciu. Na bedrovom klbe sa posudzuje hlavne postavenie hlavice stehnovej kosti a klbovej jamky. Hlbka klbovej jamky a stupen zasunutia hlavice sa meraju podla Norbergovho uhla. Tento uhol pri zdravom klbe ma mat minimalne 105°. Hodnotime aj dalsie mozne zmeny, ako predny a horny okraj klbovej jamky, pritomnost exostoz - kostnych vyrastkov, sirku klbovej strbiny a tvar hlavice stehnovej kosti. Tieto zmeny sa vyskytuju vtedy, ak je laxita klbu vacsia. Pre objektivizaciu hodnotenia sa pouziva bodovy system, ktory ulahci hodnotitelovi zaradit psa do urciteho stupna dysplazie. U nas pouzivame 5° skalu. A stupen znamena, ze pes je bez dysplazie B stupen je prechodny a znamena, ze pes nema dysplaziu, ale jeho klb este vykazuje male zmeny C stupen znamena slabu dysplaziu D stupen stredna dysplazia E stupen silna dysplazia zdrave bedrove klby slaba dysplazia stredna dysplazia tazka dysplazia DYSPLÁZIA laktoveho klbu u psov Dysplazia laktoveho klbu je pojem na oznacenie poruchy vyvoja kosti, ktore tvoria laktovy klb v obdobi od narodenia po dosiahnutie dospelosti (12-18 mesiacov). Tato porucha sa vyskytuje hlavne pri velkych plemenach psov s urcitou plemennou predispoziciou. Medzi take plemena patri zlaty retriever, rotwailer, bernsky salasnicky pes, labrador retriever, ridgeback. Ojedinele sa dysplazia lakta moze vyskytovat aj pri inych plemenach psov. Medzi jej hlavne klinicke prejavy patri krivanie roznej intenzity, hlavne po odpocinku a vstavani, ako aj po dlhsej unavnej chodzi. Pes sa po vstavani a kratkom krivani rozchodi a krivanie sa vacsinou nepozoruje. U psov s dlhou srstou lokalny opuch nepozorujeme. Laktovy klb je naplneny vnutroklbovou tekutinou vo vacsom rozsahu, hlavne pri chronickom priebehu dysplazie. Na dobry zdravotny stav klbu ma vplyv vyvoj po narodeni, ale hlavne v obdobi najintenzivnejsieho rastu, v obdobi 4-8 mesiacov veku psa. Aj prve klinicke priznaky dysplazie sa prejavuju v tomto obdobi. Detailne anatomicke zlozenie laktoveho klbu je znazornene na obr z pohladu predo-zadneho a z pohladu vonkajsieho. Z hladiska poruch rastu kosti a vyvoja klbovej chrupky su dolezite nasledujuce miesta na laktovom klbe: klbova plocha vnutorneho epikondylu ramennej kosti, vnutorny korunkovy vybezok laktovej kosti a zobakovity vybezok proximalnej metafyzy laktovej kosti. Su to predilekcne miesta, kde sa vyskytuje porucha rastu dlhych rurovitych kosti a vnutorneho epikondylu. Nasumernost a nesulad jednotlivych kosti v laktovom klbe ( inkongruita ) sa vyskytuju tiez pri poruche rastu vretennej a laktovej kosti pri poskodeni rastovych platniciek na ich epifyzach. Rast tychto dvoch kosti je nesumerny. Inkongruita v lakti sposobuje nerovnomerne zatazovanie a opotrebovanie klbovych chrupiek. Je to starter rozvoja osteoartrozy klbu - degenerativneho ochorenia. Osteoartroza sa rozvija aj pri nespravnom vyvoji kosti a chrupky v laktovom klbe. Dysplazia laktoveho klbu je komplex chorob na kostiach a klbovych chrupkach, pricinou ktorych je: nespojeny processus anconeus, uvolneny processus coronoideus, osteochondritis dissecans, inkongruita laktoveho klbu pri poruchach rastu vretennej a laktovej kosti. Za prvotnu pricinu vzniku dysplazie laktoveho klbu sa povazuje osteochondroza - generalizovane ochorenie kostry psa v mladom veku, ktore ma svoju heritabilitu - vyssia pravdepodobnost vyskytu u steniat, ktorych rodicia boli postihnuti dysplaziou lakta. Nespojeny processus anconeus ( okovcovy vybezok ) Choroba je vysledkom poruch na epifyzarnej chrupavcitej platnicke, ktora sa v priebehu rastu nepremeni na kost, a tak nedojde k spojeniu processus anconeus s metafyzou laktovej kosti. Tento ankonealny vybezok zostava spojeny len fibroznym tkanivom, alebo moze byt uplne oddeleny od laktovej kosti. Takto nespojeny kostny vybezok je ciastocne alebo uplne volny, pri ohybe v laktovom klbe sposobuje jeho nestabilitu a dochadza k poskodeniu klbovej chrupky. Tento okovcovy vybezok ma vyznam pre stabilitu v klbe pri zatazeni koncatiny. Ak vybezok nie je zrasteny s laktovou kostou, stabilita sa zmensuje. U psov s normalnym vyvojom laktoveho klbu sa okovcovy vybezok s laktovou kostou spoji uz vo veku 4-5 mesiacov. Ak po tomto obdobi nedojde k jeho kostnemu spojeniu, potom sa klb povazuje za dysplaticky. Prve klinicke prejavy vo forme odlahcovania su koncatiny v pokoji, krivanie az nenaslapovanie na koncatiny. V behu psa sa zacina prejavovat uz vo veku 6-8 mesiacov, co suvisi so zaciatkom vyvoja artrozy v klbe. Klb zacina mierne opuchat, hlavne na jeho vnutornej strane, co je vysledkom zapalu vnutornej membrany klboveho puzdra. Tieto priznaky roznej intenzity majitel skoro pozoruje. Intenzita krivania sa zvacsuje, ak pes dostava normalnu krmnu davku alebo sa prekrmuje a sucasne ma pre krivanie obmedzeny pohyb. Zacina priberat na hmotnosti, a tak sa zvacsuje zataz na bolestivy klb, takze krivanie sa zintenzivnuje. Teketo psy a suky nemozu byt zaradene do plemenitby, ale po chirurgickej terapii mozu sluzit majitelovi s urcitymi obmedzeniami. Diagnostika sa zaklada na: veku psa, klinickom a rontgenologickom vysetreni, ktroe je rozhodujuce pre potvrdenie diagnozy. Ochorenie je vacsinou jednostranne. Nie je vsak zriedkavy ani obojsranny vyskyt. Terapia je zasadne chirurgicka a moze sa rozdelit na dva postupy, podla rozsahu artrozy v klbe. Prva metoda spociva v odstraneni nespojeneho ankonealnehovybezku, zatial co druha v spojeni processus anconeus s metafyzou laktovej kosti pomocou kostnej skrutky s naslednou osteotomiou ulny. Uvolneny processus coronoideus medialis ( vnutorny korunkovy vybezok laktovej kosti ) Korunkove vybezky laktovej kosti obopinaju hlavicu vretennej kosti z vnutornej, ale aj z vonkajsej strany. Ich hlavna funkcia je stabilizovat spojenie tychto dvoch kosti. Vnutorny korunkovy vybezok nema sekundarne osifikacne jadro ani epifyzarnu rastovu platnicku , ale rastie spolu s vretennou kostou. Na tento vnutorny vybezok sa prenasa hmotnost tela cez vnutorny epikondyl ramennej kosti v asi 25 percentach. V obdobi 4-6 mesiacov veku psa dochadza k ciastocnemu alebo uplnemu uvolneniu tohto vnutorneho korunkoveho vybezku od laktovej kosti. Moze sa pritom vytvorit len trhlina v klbovej chrupke na nosnej ploche korunkoveho vybezku. Vsetky tri druhy poskodenia celistvosti korunkoveho vybezku sposobuju rozvoj artrozy klbu a s tym spojene klinicke priznaky, ako je bolestivost a krivanie. Priebeh ochorenia je rovnaky ako pri nespojenom processus anconeus. Toto ochorenie sa vyskytuje hlavne u bernskeho salasnickeho psa, rotvajlera, labradorskeho retrievera. Bola dokazana dedicnost tohto ochorenia. Ako pricina sa uvadza inkongruitny vyvoj laktoveho klbu, ako aj osteochondrosis ( porucha premeny chrupky na kosz ). Majitelia psov v obdobi 4-6 mesiacovveku pozoruju u postihnutych psov krivanie roznej intenzity, ktore zavisi od typu poskodenia na korunkovom vybezku. Diagnostika nie je jednoznacna, pretoze rontgenologicke vysetrenie laktoveho klbu (predo-zadna projekcia ) umozni diagnostikovat len uplne odlucenie korunkoveho vybezku. Ostatne dva typy tohto ochorenia sa diagnostikuju artroskopicky ( zavedenim svetelneho luca cez trubicu do klbu a snimanie vnutra klbu pomocou kamery ). Terapia je chirurgicka a spociva v odstraneni uvolneneho korunkoveho vybezku. Tym sa odstrani trenie medzi vybezkom a laktovou kostou, ako aj vybezkom a vnutornym epikondylom humeru, ktore vyvolava artrozu klbu a naslednu bolestivost. Podporna terapia je rovnaka ako pri predchadzajucom ochoreni. A B C D A - zdravy laktovy klb B - dyspl.laktoveho klbu. biela tenka sipka-ostefyt na proc.anconeus, cierna sipka-uvolneny proc.coronoideus, biela hruba sipka-skleroza kosti C - biela sipka-nespojeny processus anconeus, cierna sipka-inkongruita klbu pri klbovom zareze ulny. D - cierna sipka-artroza klbu, biela sipka-uvolneny proc.coronoideus Clanok uverejneny pisomnym suhlasom autora: Doc. MVDr. Valent Ledecky CSc