Psy v čase vojny

Uz pred tisicrociami cielavedome vyuzivali niektori ludia divost a besnost niektorych druhov, ich silu, rychlost a neoblomnu vernost voci svojmu panovi. Uz prvi bojovnici dalekeho staroveku objavovali u tychto mimoriadne inteligentnych zvierat nove a nove schopnosti, ktore dokazali oni nasledne vyuzit v bojoch. Tak sa vyuzitie bojovych psov stalo roznorode, a tak vznikali cviceni psy na rozlicne ulohy a bojovi psy sluziaci specialnym ukolom. XERXESOVE KOPOVI Prve pisomne zmienky o prineseni bojoveho psa do Europy sa viazu s menom Xerxesa, perzskeho krutovladcu a bojovnika. Prave on v zaujme posilnenia svojho vojska importoval z dovtedy na mesiace vzdialenej Indie dvesto kopovov. Tieto zvierata podla zapiskov boli uz v case ich prichodu v prirodzenom polo divokom stave. Nuz a po drezurach a vycviceni sa z nich uplne stali hrozo-strasni bojovnici. Xerxes aj vdaka nim pokoril Traciu, uzemie dnesneho Bulharska. V storoci pred nasim letopoctom Plinius (Riman, podla mnohych, spisovatel vojnovych vied, ktory sa stal pocas vedeckeho badania obetou sopky Vezuv) sa viackrat zmienuje o bojovych psoch, ktori absolutne nepoznaju strach, ktorych povaha rasy najviac pripomina dnesne dogy. V starobylych keltskych hroboch sa pocas archeologickych vykopavok casto objavuju retazou spojene obojky, ku ktorym pripevnili siroky pancier a relativne dlhe ocelove ostne zabezpecovali ochranu krku pred utokmi nepriatelskych psov. Pomocou takejto psej svorky spojenej retazou dokazali rychlo a zaroven kruto az bestialne zlikvidovat protivnikov - najma na konoch. Takato nie kazdodenna vystava obojkov sa nachadza v krasnom kastieli pri Leedsi, ktory je situovany do jazera a postavit ho dal Henrich VIII. Mimochodom navstevnici tu mozu zhliadnut aj bohaty vtaci park. Ak sa budete nachadzat v Anglicku, nenechajte si to ujst! Aj dobrodruzni Madari vyuzili bojove moznosti, ktore sa ukryvali vo velkych a silnych psoch. Svedcia o tom uchovane poznamky v klastoroch, podla ktorych sa Europa triasla od strachu pred cvalajucimi predkami nasich juznych susedov, ktori dokazali vystrelit sip z luku aj smerom vzad. Avsak najvacsi respekt mala pred ich psami. Spominany sposob boja sa pouzival v XV. storoci na uzemi dnesneho Francuzska a Nemecka. Tak napriklad v roku 1476 zdolali alpske psy burgundskych psov. STVORNOHI ZÁCHRANÁRI Uz v case prvej svetovej vojny takzvane "civilizovane" staty pochopili, ze psy sa mozu vyuzit v prvom rade ako poslovia, ale su pre vojska velkym prinosom aj ako pozorovatelia, pochodzkari, sprevadzaci, strazcovia a su napomocni aj v sluzbach zdravotnictva. Po krvavych bitkach sa mnohokrat stalo, ze spojenie medzi jednotlivymi jednotkami zabezpecovali vylucne na tento ucel vycviceni stvornohi bojovnici. Vypuknutie vojny nezastihlo francuzske a nemecke chovy nepripravenych. Francuzi, ako tomu vyustenie vojny nasvedcuje, vykonali dokladnejsiu pracu, pretoze popri priprave na sprevadzanie , strazenie, spozorovanie a zdravotnicke ulohy zasvatili svoju pozornost aj na taznu silu psov. V severnom Francuzsku sa este aj v mierovom obdobi cvicili bojove psy. O kazdom takomto psovi sa viedli podrobne poznamky o jeho dusevnych schopnostiach, "vzdelavacom postupe a prospechu", ako aj o fyzickej zdatnosti toho ktoreho psa... Dolezitost bojovych psov demonstruje aj fakt, ze vtedajsi minister vojny zastaval aj post prezidenta Francuzskej Unie bojovych psov. Psov, ktori odtialto vychadzali, spajali do 11 - clennych svoriek, cim sa zabezpecila moznost, ze tieto zvierata dokazali dostat do pohybu po kolajniciach aj jednotonovy naklad. Podla vtedajsich prepoctov silu piatich koni zastupili siedmi psy. Tito pomocnici dostavali pocas svojich sluzieb suchare, konske maso a ryzu. Pocas vojny disponoval Cerveny kriz iba osmymi psami. To nasvedcuje tomu, ze psy chybali najma v zdravotnictve. Pre situacie na frontoch bolo priznacne napriklad aj to, ked po mazurskej bitke nemecky zdravotnicky pes behom pol dna vyslobodil a zachranil tridsat snehom zavalenych vojakov pred istou smrtou. Tito psy pomahali aj pri vyhladavani ranenych, k comu sa viaze aj pripad z roku 1915. Vojska K.u.K. bojovali na uzemi s rozlohou 40 kilometrov stvorcovych, po bojoch ludia v zdravotnickych jednotkach dvakrat precesali cely usek, napriek tomu neskor psy este objavili 67 ranenych. Vyhladavanie zranenych v terene je o to tazsie, ze sa zraneny clovek spontanne pokusa najst si skrysu zo strachu pred gulkami a nepriatelskymi vojakmi. Casom tak zoslabne, ze nie je schopny prehovorit, a tak nevie dat najavo o sebe ziadnu znamku zivota pre zachranarske skupiny. Tak sa stali tito psy nenahraditelnymi. Typickou crtou ich inteligencie je, ze svojich psovodov privedu k mrtvolam az po tom, ked uz necitia pach ziveho cloveka. KTO SPRÁVU PRINÁSA, ZIVOT PRINÁSA Na frontoch unavenym a zmorenym vojakom poskytovala pritomnost psov potrebny dusevny pokoj, co vo velkej miere stupnovalo aj ich bojovu chut a pomohlo lahsie spracovat prezite hrozy. O cinoch niektorych psov dodnes koluju legendy. Jednym z najslavnejsich vojnovych psov bol pes Marquis, ktory fungoval na francuzskej strane ako posol. Svoju sluzbu vykonaval pravidelne vtedy, ak bolo vyslanie ludskeho posla pre nepriatelsku palbu nemozne. Raz vsak pri napadnuti pri Sartebourghu ho zasiahla pesiacka strela a zranila ho. Kratko potom vsak pozbieral vsetky sily, pozviechal sa na nohy a zaniesol krvou premocene hlasenie na velitelstvo, kde potom odpadol a zdochol. Vojaci si ho uctili ako hrdinu, jeho pozostatky pochovali v sprievode vojenskej pocty a postavili mu aj nahrobny kamen. Nemci na zaciatku vypuknutia 1. svetovej vojny zapojili 15 000 policajnych psov a spolu s nimi povolali aj psovodov. Na vylucne zdravotnicke ukony psov takmer nemali. Vidiac uspesnych psov na nepriatelskej strane, zapojilo vojenske vedenie v roku 1916 dvetisicpatsto psov vycvicenych na zdravotnicke ucely, ktorych potom neskor na bojovych poliach rekvalifikovali na poslov.p align="justify">Po skonceni vojny pozadovali Francuzi od Nemcov ako vojnovu korist 25 000 sluzobnych psov. Ak vezmeme do uvahy, ze pes s dobrou kondiciou zdola za hodinu 10-15 km v terene pre cloveka tazko dostupnom, dostaneme odpoved na otazku opodstatnenosti psich poslov. Pes, ktory dostal do vienka vynikajuci cuch sa lahsie vyhol nepriatelskym pochodzkarom. Rychlejsie a mensie zviera, ako clovek bolo pre supera tazsim tercom. Ak pocas bojov musela "prichadzajuca strana" premiestnit svoje zakladne, tito mudri psy vynuchali nove miesto velenia, kde mali dorucit posolstvo. Stalo sa, ze sledujuc stopu zdolal takyto pes - postar za 3-4 hodiny 30-40 km. Ironiu osudu je, ze zdravotnicki psy sa spominali a vazili ovela viac, ako psy - poslovia. U tych prvych bol zrejmy rukolapny vysledok, kedze sa dalo konkretne povedat, ktory pes kolkych ludi zachranil. Psy - spravodajcovia boli nespravodlivo odsuvani nabok, i ked mnohokrat v pravej chvili dorucene posolstvo malo rozhodny vplyv na vyvoj bitky, cim casto zachranili zivoty tisickam ludi.